Tí, ktorí majú radi pôvodnú slovenskú literatúru, sa iste potešili, keď sa 15. – 19. októbra 2014 uskutočnil prvý ročník Dní slovenskej literatúry. Podujatie pre čitateľov všetkých vekových kategórií zorganizovali Slovenské literárne centrum, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska a Spolok slovenských spisovateľov. So slovenskou poéziou i prózou ste sa mohli stretnúť na mnohých miestach Bratislavy.
Našim prvákom, deťom zo všetkých prvých ročníkov, sa podarilo stretnúť so spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktorá zavítala do našej školy vo štvrtok 16. októbra v dopoludňajších hodinách. Pozvala ju k nám pani Ľubica Kepštová, redaktorka časopisu Slniečko.
Deti sa na stretnutie starostlivo pripravili. Na hodinách slovenského jazyka a v školskom klube detí si prečítali knihy Nejdem a basta!, Dokonalá Klára a Moja mama je bosorka.
Gabriela Futová rozprávala deťom o tom, ako začala písať knižky. Už ako malá rada čítala a písala príbehy. Prvou knihou, ktorú napísala, bola kniha Moja mama je bosorka. Druhák Niko má meno podľa filmového hrdinu a rozpráva príbehy, ktoré sa odohrávajú v obyčajnej rodine v paneláku. Ale sú to príbehy neobyčajné! Veď ako sa môže naraz bez stopy uhasiť požiar v detskej izbe? A čo by ste si pomysleli, keby vaša mama prezradila: „Nikomu to nepovedzte – som bosorka!“ Veľké tajomstvo nedá Nikovi a malej Natálii pokoj, kým nenájdu múdru čarodejnícku knihu. S čarami nie sú žarty, preto sa možno budete báť a zároveň sa pritom schuti zasmejete.
Knihy Nejdem a basta! a Dokonalá Klára spisovateľka napísala špeciálne pre prvákov. Nejdem a basta! je o prváčke Evke, ktorá nechcela chodiť do školy. Mala rada vlkov, a preto sa jej nepáčili rozprávky, v ktorých sa im ubližovalo. Príbehy si upravovala podľa svojej fantázie a každá rozprávka mala pre vlka šťastný koniec. Keď prišiel do triedy nový učiteľ Šimon, všetko sa zmenilo. Šimon hral na gitare, mal takú istú vlčiu čiapku ako Evka, hral sa s deťmi na vlkov a vyrábal im ovečky, čiže cukrovú vatu. Nakoniec si Evka školu tak obľúbila, že sa jej z nej nechcelo ísť domov.
Dokonalá Klára je presný opak. Klára je tiež prváčka, ale do školy sa veľmi tešila. Vedela čítať aj písať, lebo jej babka bola učiteľka. Všetci v rodine okrem dedka jej hovorili, aká je úžasná. Klára bola múdre a šikovné dievča, ale snaha vyniknúť za každú cenu nad všetkými spolužiakmi ju pripravila o kamarátov. Tak si vymyslela neviditeľnú kamarátku Ľubku. Našťastie, aj tento príbeh mal šťastný koniec a Klára pochopila, že lepšie je mať kamarátov ako najviac včeličiek v triede.
Gabriela Futová vo svojich knižkách vychádza z vlastnej životnej skúsenosti a príbeh dotvára fantáziou. Keď v ich rodine k dvom psíkom pribudol na dočasnú opateru dvojmesačný kocúrik, vznikol príbeh o kocúrovi Červenochvostovi.
Gabriela Futová čítala deťom úryvky zo svojich knižiek. Chcela vedieť, čo deti zaujíma, a zahrala sa s nimi písmenkovú reťazovku.
Na záver dostali deti priestor na zvedavé otázky. Dozvedeli sa, že pani spisovateľka najradšej píše knihy o sedemnástej hodine, aj to, že teraz pracuje na knižke s názvom Očko špehúň, tajný život môjho brata. Je o chlapcovi Očkovi, ktorý má pekné oči a rád rieši záhady. Keďže v škole, do ktorej chodí, nie je detektívny krúžok, pátra sám na vlastnú päsť.
Čo si deti odniesli zo stretnutia so spisovateľkou obľúbených kníh? Poznanie, že knihy ich robia nielen múdrymi a vzdelanými, ale aj rozširujú ich slovnú zásobu. Pani spisovateľka zhrnula všetko do vety: „Keď budete veľa čítať, budete lepší ako dokonalá Klára.“
Marcela Duchková
.
. 
. 
.jpg)
