• Mesiačik, Rolko, Lilik, Frko, Chochlík, Zizi, Gogonul a tí druhí

            Kto by nepoznal jednu z najznámejších rozprávok o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch? Pamätáte si ešte ich mená? Ak nie, to nič. Veď v každej rozprávke sú iné. V aprílovom čísle časopisu Slniečko sa deti VI. oddelenia ŠKD (2. C) mohli zapojiť do súťaže. Mali vymyslieť mená pre siedmich trpaslíkov a mohli ich aj nakresliť. Emmka, Katka, Tomáško, Alicka, Stelka, Adamko a Vivien sa pustili do vymýšľania mien. Všetky boli originálne. Veď posúďte: Crko, Prcko, Puntík, Loki, Jobofus, Aloen, Papík, Mano, Roland, Adam, Svalouš, Klobúčnik. Redaktorov Slniečka najviac oslovili tie, ktoré vymyslela Alicka, a nepochybne zabodovala aj jej kresba. Výhra v podobe peknej knižky dorazila nedávno. Autorka Zuzana Štelbaská ju nazvala Nech už mám desať! a Alicku aj nás veľmi potešila. (M.D.)

          • Výprava 4.A

            Po výdatných dažďoch nám konečne prialo počasie, a tak sme sa mohli (my žiaci 4.A) vybrať na výlet na prehliadku vojenského bunkra v Petržalke spojenú s opekačkou. Privítal nás veliteľ bunkra,  vyskúšali sme si vojenský nástup, vztýčili sme našu vlajku a pozreli sme si, ako to vyzeralo v bunkroch počas vojen. Presvedčili sme sa, že podmienky vojakov boli naozaj veľmi náročné. Naše postele sú určite mäkšie ako ich, naša strava je zdravšia a výdatnejšia ako ich, máme pri sebe svoju rodinu a oni nemali, môžeme sa v pokoji osprchovať, oni nemohli, o toalete ani nehovoriac... Pán veliteľ nám pútavo porozprával o ťažkom živote vojakov... Uctili sme si na cintoríne pamiatku vojakov z 1. sv. vojny a potom nás čakala fantastická opekačka. Prehliadka nás tak „vyčerpala“, že sme zjedli úplne všetky špekačky.

            A čo bolo na tomto dni najdôležitejšie? Uvedomiť si, že mier je jedna z najdôležitejších vecí v našich životoch, a keď je to len trochu možné, venujme tichú spomienku tým, ktorí nám ho  zabezpečili.

                                                                                                                                                                   Mgr. Z. Kubíková

          • Včelia záhrada v Smoleniciach

            Cieľom výletu detí III.A a IV.A bola tento rok Včelia záhrada v Smoleniciach. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, mali sme možnosť zoznámiť sa so životom včiel a dozvedieť sa o tom, aké sú včely pre našu existenciu dôležité. Prešli sme sa po Včelej záhrade a na jednotlivých zastávkach sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých informácií. Od histórie stavby úľov, cez ukážku života včiel v úli, dozvedeli sme sa na čo včelári používajú dymák, akú funkciu majú v úli robotnice, kráľovná a trúdy, a aj to, že včely majú svoj vlastný dorozumievací jazyk...

            Čerešničkou na torte bola ochutnávka rôznych druhov medu a môžeme konštatovať, že boli naozaj výborné... mňam...!

            A viete, že...

            ...počas jednej cesty z úľa včielka navštívi 50-100 kvetov?

            ...kráľovná sa dožíva až 5 rokov a znáša 2500 vajíčok denne?

            ...na jednu čajovú lyžičku medu musí pracovať 12 včiel celý život?

            ...včelí plást sa považuje za inžiniersky zázrak s výnimočnými vlastnosťami?

            Z výrokov detí:

            “Zistila som, že bez včiel by svet, ako ho poznáme, neexistoval”

            “Ja som prvýkrát videl včely naživo v úli, nevedel som, že komunikujú..”

            “Odhalili sme tam včelí tanec a kopu iného”

            “Dozvedela som sa, že robotnice nikdy nespia…”

            Najviac sa mi páčil: …film o včelách….ochutnávka troch medov….vyrábanie sviečok….sochy….včely za sklom….”

             

                                                                                                                                                  p. uč. Staudtová a Kubíková