Zo života školy

V 292. časti relácie Bola raz jedna povesť, ktorú vysiela RTVS na stanici Rádio Slovensko každú nedeľu krátko po pol ôsmej hodine ste si mohli vypočuť príbeh o jednom stredovekom meste. Na jeho hlavnom námestí stojí radnica, ku ktorej sa viaže čertovský príbeh.

            Na mestský súd sa obrátila chudobná vdova, ktorej po mužovi ostalo malé pole. Žena obvinila jedného člena súdnej rady, že jej ho zobral. Muž tvrdil, že pole je jeho a žena klame. Zaprisahal sa, že ak nehovorí pravdu, nech si ho sám čert odnesie do pekla. Stalo sa. Ešte to ani nedopovedal, keď tu zrazu sa objavil čert a vzal ho so sebou. Vdova sa dočkala spravodlivosti – naplnili sa slová o tom, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Čert vypálil na stenu radnice obraz muža, ktorý krivo prisahal.

            O tom, že je to naozaj tak, sa 27. októbra 2020 presvedčili deti VI. oddelenia ŠKD (3. B). Slávnostne prisaháme, že je to pravda, lebo portrét krivoprísažníka nad portálom hlavného vchodu do Starej radnice sme videli na vlastné oči.

            Na súťažnú otázku, ako sa volá mesto, v ktorom sa odohral príbeh, sme odpovedali bez ťažkostí. Aj vy poznáte odpoveď?

                                               MD

Na sklonku školského roka 2019/2020 časopis Slniečko vyzval deti, rodičov a pedagógov, aby sa podelili o svoje zážitky v období dištančného vzdelávania počas prvej vlny pandémie koronavírusu. Aj deti vtedajšieho IV. oddelenia ŠKD (2. B) pracovali v tomto období so Slniečkom.

            Jednou z tém, ktorej sme sa venovali, bol život Johanna Wolfganga Kempelena. Slniečkový príbeh o ňom nám pomohol odhaliť, aký ho mal bohatý. Deti navštívili dom, v ktorom J. W. Kempelen žil a pracoval. Lenke sa podarilo vypátrať, že to bol dom s číslom 32 a nie 20, ako sa uvádzalo v Slniečku. Svoj príbeh napísala, pridala kresbu a poslala do Slniečka. Redaktorov tento príbeh oslovil. Nájdete ho v prvom septembrovom čísle v školskom roku 2020/2021.

            Keď sa niekedy pôjdete poprechádzať, všimnite si dom na rohu Klemensovej a Dunajskej ulice. Má tajomnú minulosť, veď v ňom žil a pracoval geniálny vynálezca Johann Wolfgang Kempelen, ktorý okrem iného vymyslel šachový automat. Zahrala si na ňom aj ruská cárovná Katarína Veľká.

                                                           MD

              

           

Do 2. marca 2020 ste si mohli v Bibiane pozrieť výstavu Šperkopríbeh. Autorka námetu, scenára a dramaturgie Ingrid Abrahamfyová spolu s autorkou výtvarno-technického riešenia Danielou Mládenkovou predstavili návštevníkom šperky inak, ako ich bežne poznajú. Namiešali pre nich pestrú zmes s trochou geológie, histórie, zemepisu a etnografie.

            Na výstave ste sa dozvedeli, ako vznikajú drahokamy, vzácne kovy a prírodné materiály, z ktorých sa vyrábajú šperky. Malým návštevníkom rodičia porozprávali príbeh o dlhých ušiach kráľa Midasa alebo Ali Babovom poklade. Kto rád hľadá ukryté predmety, pustil sa do pátrania po diamantových príveskoch troch mušketierov. Deti sa mohli ukryť v bludisku a pritom sa dozvedieť niečo o šperkoch zo všetkých svetadielov. V poslednej miestnosti ste si poskladali vlastný kryštál, náhrdelník z kamienkov a vymaľovali drahokamy. Tu na vás čakali aj kuriozity o prsteňoch.

            Na výstavných paneloch ste si prečítali mnohé zaujímavosti. Napríklad, že smaragd sa ťažil v baniach egyptskej kráľovnej Kleopatry alebo to, že zlato sa dá vyklepať na mimoriadne tenké fólie. Z jedného gramu zlata možno vyrobiť fóliu s plochou až jeden štvorcový meter. Striebro je zasa známe svojimi antibakteriálnymi účinkami. Opály sa kedysi ťažili aj na Slovensku. Najväčší s menom Harlekýn s hmotnosťou 594 gramov je dnes uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Vedeli ste, že každá perla má unikátnu farbu, lesk, veľkosť a tvar?

            Šperky sa vyrábajú z tradičných i netradičných materiálov – zlata, striebra, platiny, diamantov, papiera, kameňa, dreva, plastu, skla, sĺz stromov - živice, čiže jantáru. Pri ich výrobe nechýbajú smaragdy, zafíry, rubíny, zirkóny, či ametysty. Na výstave sme videli aj šperky z veľmi netradičných materiálov. Náhrdelník z Fidži bol vyrobený z veľrybích kostí, ten z Afriky vyrobili z rohov hovädzieho dobytka, byvolích a antilopích rohov. Kanadskí Indiáni používajú na výrobu šperkov drobné sklenené perličky. Pôvodne benátske koráliky v súčasnosti nahradili koráliky z českého Jablonca. Obyvatelia amazonského dažďového pralesa z kmeňa Kayapo si spomedzi materiálov na výrobu šperkov najviac cenia perie.

            Pracovníci Bibiany pripravili k výstave Šperkopríbeh aj tvorivé dielne s názvom Kamienok ku kamienku. Na jednej z nich sa 16. októbra 2019 zúčastnili aj deti IV. oddelenia ŠKD (2. B). S lektormi Jankom a Annou si vyrobili prstene. Potrebovali na to len farebný papier, nožnice, lepidlo a šikovné ruky. To, čo vzniklo, sme nazvali lepidlovou papierovou štrúdľou.

Nedajte sa pomýliť. Podľa mňa to bol diamant vydolovaný rukami detí.

                        MD

Zima k nám prichádza na Martina.

Koníky s ňou bežali a vyzváňali po cestách.

Bola nová, svieža a zostávali za ňou stopy na bielom povrchu.

Vyhrávala nám v kachliach a my sme rozprávkovo zaspávali...

 

Preto mám rád zimu.

Pre jej premeny a tajomstvá.

Pre slávnostný čas fašiangov.

Pre tichosť a bujnosť...

 

Začala som slovami maliara a sochára Vladimíra Kompánka, ktorého výstavu sme navštívili s deťmi IV. oddelenia ŠKD (2. B) 5. februára 2020 v Mirbachovom paláci. Umelcova tvorba bola zameraná na zimu, na obdobie fašiangov, ktoré s ňou priamo súvisia. Autor sa narodil v Rajci a práve toto miesto bolo veľkou inšpiráciou pre jeho diela.

Na začiatku si deti vypočuli krátky príhovor o práci a dielach pána umelca, obdivovali jeho obrazy a sochy. Zahrali si plachtovú hru, len pomocou rúk a hmatu hádali, kto sa pod plachtou nachádza. Nikto nikoho neuhádol. Potom v skupinkách skladali z drevených paličiek obrazy, veľmi nápadité a krásne. Vyvrcholením bola tvorba masiek technikou vyškrabávania.

                                   Z. K.