Zo života školy

K oslave všetkými obľúbeného Medzinárodného dňa detí vždy patria momenty plné radosti a zábavy. V ŠKD to platí minimálne dvojnásobne! Pani vychovávateľky a vychovávatelia si pre deti vo všetkých oddeleniach pripravili až desať rôznych stanovíšť. Niekde sa skákalo v mechu, inde sa zase hádzalo – do kruhu, do basketbalového koša. Nezabudlo sa ani na člnkový beh alebo držanie balansovanie so stolnotenisovou loptičkou! Okolo 200 detí, ktoré sa nášho športovo-zábavného popoludnia zúčastnili, dostali sladkú odmenu od našej Rady rodičov – zdravú tyčinku! Všetci, ktorí sa pre rôzne dôvody zúčastniť nemohli, si v menšej podobe športový deň pripomenuli po návrate do klubu detí. A samozrejme, na sladkú odmenu sa nezabudlo. Už teraz sa všetci tešíme na ďalší ročník. (S.P.)

 

Žiaci 2. B a 2. C sa v stredu 5. júna 2024 zúčastnili na výlete. Navštívili Včelársku paseku v Kráľovej pri Senci a vodný mlyn v Jelke. Včelárske múzeum oslávi na budúci rok 50 rokov svojej existencie. Deti si vypočuli pútavé rozprávanie o živote včiel. Včielky majú chĺpky na celom povrchu tela, aj na očiach. Zbierajú na ne peľ. Na jeden kilogram medu potrebuje včielka navštíviť 3 – 5 miliónov kvetov. Je verná jednému kvetu. Schopnosti včiel sa využívajú aj na vyhľadávanie drog alebo mín. Včelí jed je liečivý. Používa sa pri výrobe liekov, na liečbu rakoviny. Najväčšími nepriateľmi včiel sú človek a včela z cudzieho úľa. Zo živočíchov sú to napríklad mravce, veverička, kuna, líška, lasica. Včelárik zlatý skonzumuje denne 500 včiel. Na záver našej návštevy sme ochutnali skorý letný, agátový a slnečnicový med. Vodný mlyn v Jelke má 180 rokov. Používal sa na mletie bielej i celozrnnej múky. V areáli mlyna sme si pozreli aj stroje a nástroje, ktoré sa kedysi používali v mlynoch. Na záver sme sa pohrali na lúke pri Malom Dunaji.  (M.D.)

Kto by nepoznal jednu z najznámejších rozprávok o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch? Pamätáte si ešte ich mená? Ak nie, to nič. Veď v každej rozprávke sú iné. V aprílovom čísle časopisu Slniečko sa deti VI. oddelenia ŠKD (2. C) mohli zapojiť do súťaže. Mali vymyslieť mená pre siedmich trpaslíkov a mohli ich aj nakresliť. Emmka, Katka, Tomáško, Alicka, Stelka, Adamko a Vivien sa pustili do vymýšľania mien. Všetky boli originálne. Veď posúďte: Crko, Prcko, Puntík, Loki, Jobofus, Aloen, Papík, Mano, Roland, Adam, Svalouš, Klobúčnik. Redaktorov Slniečka najviac oslovili tie, ktoré vymyslela Alicka, a nepochybne zabodovala aj jej kresba. Výhra v podobe peknej knižky dorazila nedávno. Autorka Zuzana Štelbaská ju nazvala Nech už mám desať! a Alicku aj nás veľmi potešila. (M.D.)

Zväz slovenských filatelistov v spolupráci so Slovenskou poštou a filatelistickým portálom každoročne vyhlasujú verejnú anketu o najkrajšiu slovenskú poštovú známku vydanú v uplynulom roku. Tento rok sa zapojili do ankety aj deti VI. oddelenia ŠKD (2.C). Starostlivo vyberali a dali svoj hlas známkam, ktoré považujú za najkrajšie. (M.D.)

Po výdatných dažďoch nám konečne prialo počasie, a tak sme sa mohli (my žiaci 4.A) vybrať na výlet na prehliadku vojenského bunkra v Petržalke spojenú s opekačkou. Privítal nás veliteľ bunkra,  vyskúšali sme si vojenský nástup, vztýčili sme našu vlajku a pozreli sme si, ako to vyzeralo v bunkroch počas vojen. Presvedčili sme sa, že podmienky vojakov boli naozaj veľmi náročné. Naše postele sú určite mäkšie ako ich, naša strava je zdravšia a výdatnejšia ako ich, máme pri sebe svoju rodinu a oni nemali, môžeme sa v pokoji osprchovať, oni nemohli, o toalete ani nehovoriac... Pán veliteľ nám pútavo porozprával o ťažkom živote vojakov... Uctili sme si na cintoríne pamiatku vojakov z 1. sv. vojny a potom nás čakala fantastická opekačka. Prehliadka nás tak „vyčerpala“, že sme zjedli úplne všetky špekačky.

A čo bolo na tomto dni najdôležitejšie? Uvedomiť si, že mier je jedna z najdôležitejších vecí v našich životoch, a keď je to len trochu možné, venujme tichú spomienku tým, ktorí nám ho  zabezpečili.

                                                                                                                                                       Mgr. Z. Kubíková

Cieľom výletu detí III.A a IV.A bola tento rok Včelia záhrada v Smoleniciach. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, mali sme možnosť zoznámiť sa so životom včiel a dozvedieť sa o tom, aké sú včely pre našu existenciu dôležité. Prešli sme sa po Včelej záhrade a na jednotlivých zastávkach sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých informácií. Od histórie stavby úľov, cez ukážku života včiel v úli, dozvedeli sme sa na čo včelári používajú dymák, akú funkciu majú v úli robotnice, kráľovná a trúdy, a aj to, že včely majú svoj vlastný dorozumievací jazyk...

Čerešničkou na torte bola ochutnávka rôznych druhov medu a môžeme konštatovať, že boli naozaj výborné... mňam...!

A viete, že...

...počas jednej cesty z úľa včielka navštívi 50-100 kvetov?

...kráľovná sa dožíva až 5 rokov a znáša 2500 vajíčok denne?

...na jednu čajovú lyžičku medu musí pracovať 12 včiel celý život?

...včelí plást sa považuje za inžiniersky zázrak s výnimočnými vlastnosťami?

Z výrokov detí:

“Zistila som, že bez včiel by svet, ako ho poznáme, neexistoval”

“Ja som prvýkrát videl včely naživo v úli, nevedel som, že komunikujú..”

“Odhalili sme tam včelí tanec a kopu iného”

“Dozvedela som sa, že robotnice nikdy nespia…”

Najviac sa mi páčil: …film o včelách….ochutnávka troch medov….vyrábanie sviečok….sochy….včely za sklom….”

 

                                                                                                                                      p. uč. Staudtová a Kubíková