Na hodine slohovej výchovy sme sa učili veľmi zaujímavú tému – Interview. Keďže je to vlastne rozhovor so známou osobnosťou, rozhodli sme sa prizvať do našej triedy pani zástupkyňu Michaelu Hrnčiarovú a povypytovať sa jej také otázky, ktoré zaujímajú predovšetkým nás, žiakov.
- Čo vás motivovalo pri výbere vášho súčasného povolania?
Už od detstva som chcela byť učiteľkou a hrávala som sa na školu. Mala som bábiky a mackov, ktorých som doma poobede učila to, čo som sa ja v škole naučila doobeda.
- Chceli ste mať niekedy aj iné povolanie?
V období puberty som chcela byť chvíľu letuškou.
- Ako ste sa najradšej hrávali, keď ste boli malá?
Ja som sa hrávala so starými rodičmi, lebo som nemala súrodencov. Až po mnohých rokoch sa mojim rodičom narodilo ďalšie dieťatko. Hrávali sme sa hru Mikádo a pexeso.
- Keď ste boli v našom veku, aké knihy ste čítali?
Čítala som Rozprávky o psíčkovi a mačičke a keď som vyrástla som čítavala dievčenské romány.
- Čo máte na práci s deťmi najradšej?
Najradšej mám učenie a následne spätnú väzbu. Keď niečo naučím žiakov a oni mi to potom vrátia naspäť ako vedomosť, zručnosť alebo schopnosť.
- Koľko rokov učíte na tejto škole?
Učím tu už 22 rokov a nikde inde som zatiaľ neučila.
- Akú vysokú školu ste absolvovali?
Vyštudovala som učiteľstvo pre 1. stupeň.
- Ako hodnotíte kvalitu vzdelávania žiakov na tejto škole?
Hodnotím ju veľmi dobre. Naši deviataci skončili minulý rok ako 1. v testovaní Monitor. Tento rok mali zase vynikajúce výsledky naši piataci.
- Kedy si vás pani riaditeľka vybrala za svoju zástupkyňu?
V roku 2014, teda pred štyrmi rokmi.
- Aké je to byť zástupkyňou riaditeľky tejto školy?
Predovšetkým to bola veľká výzva a pocta pre mňa. Všetko som sa musela naučiť a stále sa učím. Vyžaduje to neustále vzdelávanie sa.
- Je ťažké byť zástupkyňou?
Veľmi ťažké je to vtedy, keď musíme s pani riaditeľkou riešiť smutné veci, tlačiť zlé vysvedčenia a pokarhania niektorých žiakov.
Áno. Keby som bola milionárkou, išla by som na vzdialený ostrov v mori, kde by som žila, lebo mám rada teplo. Samozrejme, keby som tu nemala žiadnu rodinu.
Chcela by som mať veľmi zvieratko, ale môj manžel je alergik, takže doma nemôžeme chovať nič. Ale kedysi sme mali morčiatka, rybičky a korytnačku.
- Prečo chodia po škole muži a inštalujú tu nejaké káble?
- V škole máme veľmi slabý signál z Wifi siete, ktorý bol ešte aj rušený inými signálmi z okolia, preto sme mali časté problémy s napojením na internet, ktorý potrebujeme k práci. Preto budeme mať v škole zavedený káblový internet, ktorý je spoľahlivejší.
- Čo by ste odkázali všetkým žiakom našej školy?
Prajem im, aby do školy chodili s radosťou a učenie bolo pre nich hračkou.
Verím, že si so sebou do života odnesú pekné spomienky na svoju základnú školu a pochopia, že učitelia, ktorí ich učili, robili všetko pre to, aby naplnili ich hlávky a dotkli sa ich srdiečok.
Ďakujeme Vám za rozhovor a čas, ktorý ste nám venovali.
