• O lekárni, v ktorej strašil čert

      20.06.2022 16:10
      Do lekárne chodíme vtedy, keď potrebujeme lieky. V Bratislave je však lekáreň, v ktorej lieky nekúpite. Ako to s ňou vlastne je, podujali sa zistiť deti VIII. oddelenia ŠKD (4. B). V relácii RTVS Bola raz jedna povesť si vypočuli povesť o lekárni so záhadnou históriou. A keďže je lepšie dvakrát vidieť ako raz počuť, vybrali sa na miesto, kde sa v dávnej minulosti odohral tajomný príbeh.
      Istý bohatý mešťan mal krásnu dcéru Johanu. Chcel ju vydať za bohatého, ale podľa nej starého a šušlavého lekárnika. Lenže Johana ľúbila mladého herca Michala. Mladí ľudia by sa boli radi zobrali, ale otec s tým nesúhlasil. A tak Michal vymyslel strašidelný plán. Ak sa chcete dozvedieť, ako to všetko dopadlo, vypočujte si tento príbeh. Klikni tu.
                  Dnes už v lekárni U červeného raka nestraší čert. Nachádza sa v nej Múzeum farmácie. Je vybavená pôvodným lekárenským nábytkom. Nájdete tu kameninové, drevené, porcelánové a sklenené nádoby na uchovávanie liečiv, ktoré sa používali pred vyše 250 rokmi. Určite budete obdivovať aj kreslo jedného z majiteľov, pôvodné váhy a maľby na strope, ako aj iné časti expozície.
                  Keď sa rozhodnete múzeum navštíviť, dobre sa pozerajte na nohy návštevníkom, či sa náhodou medzi nimi neobjaví nejaký tvor s kopytami. Veď človek nikdy nevie...                  MD                    
       


    • Ocitli sme sa v naozajstnej záhrade rozprávok

      20.06.2022 16:02
      Do konca mája 2022 ste si mohli v Bibiane pozrieť výstavu Záhrada rozprávok. Vystavované diela boli autorskou prezentáciou ZUŠ Jána Albrechta, ktorá už viac ako 30 rokov pôsobí v bratislavskej Petržalke. Svoje práce tu prezentovali hudobný, tanečný, výtvarný, literárno-dramatický odbor a odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby. Bola to skutočná pastva pre oči. Obrázky detí boli inšpirované svetom rozprávok a jarného obdobia. Návštevníci videli na stenách stopy rozprávkových bytostí. Pozerali sa na nich kúzelné kamery a obrovská morská panna.
                  Výstavu 11. mája obdivovali aj deti 4. B. Okrem nej sa zúčastnili aj na tvorivej dielni Dobrú chuť okolo sveta s výtvarníčkou Hedvigou Gutierrez. Z papierových ingrediencií si pripravili vlastné originálne jedlo. Niečo o tom, odkiaľ pochádzajú niektoré jedlá, už vedeli. Prekvapilo ich však, že slávny hamburger nepochádza z USA, ako napovedá názov, ale pôvod má v nemeckom meste Hamburg a preslávili ho Mongoli.
                              MD
       

    • Všetky hravé hlavy pokope

      17.06.2022 11:24
      Premýšľali ste niekedy o tom, načo je nos? Načo máme oči, ústa a prečo máme uši? Čo znamená, keď o niekom povieme, že má dubovú alebo zadebnenú hlavu? Mali ste niekedy chrobáka v hlave alebo hlavu v oblakoch? Prečo nám nos a uši rastú celý život a oči nie?
                Ak ste si položili aspoň niektorú z týchto otázok, potom vás určite zaujme výstava Hravá hlava, ktorú si môžete pozrieť v BIBIANE do 11. 9. 2022. Autorky výstavy Katarína Kosánová, Barbora Peuch a Valéria Marákyová sa pri nej inšpirovali knihou českých autorov Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě. Kniha i výstava sú venované všetkým, ktorí majú vlastnú hlavu.
                Výstavu Hravá hlava 11. mája navštívili aj deti 4. B. Ako prvé ich upútala asi najväčšia hlava, akú kedy videli. Ak chce detektív vypátrať zločinca, potrebuje svedka, ktorý mu opíše jeho výzor. Deti sa zahrali na detektíva a svedka. Pomocou šablón vytvorili identikit čiže portrét človeka, ktorého hľadá polícia.
                V ďalšej miestnosti im zrkadlo prezradilo, ako vyzerá ich tvár s rôznymi grimasami. Okrúhly stôl poskytol výber hláv od výmyslu sveta – rozprávkové, hračkárske, umelecké... Stačilo roztočiť kruh a vyhľadať konkrétnu hlavu na obrázkoch. Bolo ich naozaj dosť a boli rôzne – hlava sochy, hlava v podobe žiarovky, hlava robota, kameň ako hlava, hlavy z tekvice, benátska karnevalová maska a mnohé iné.
                V ateliéri si deti mohli vyskúšať, ako sa kreslí hlava na rôzne spôsoby – podľa odrazu v zrkadle, spamäti, so zatvorenými očami alebo naopak.
                 V obci Gebuľová sme objavili zvláštny domček – ako inak, s hlavami. Kombináciou častí hlavy mohli deti poskladať rôzne, aj nezmyselné hlavy. Nenápadný domček ukrýval v sebe zaujímavé odpovede na mnohé otázky. Napríklad, ako vzniká nápad, prečo má niekto nápadov veľa a niekto málo, aká je hmotnosť hlavy alebo koľko váži mozog.
                Podľa Ondřeja Buddeusa človek je schopný zapamätať si milión rôznych zážitkov. Na otázku, prečo je hlava guľatá pohotovo odpovedal francúzsky maliar Francis Picabia. Tvrdil, že hlava je guľatá preto, aby myšlienky mohli meniť smer.
      Osemdesiat percent všetkých informácií získavame zrakom. Tak si nenechajte túto jedinečnú výstavu ujsť. A keby ste mali pocit, že sa vám z toho všetkého zakrúti hlava, nevešajte hlavu! Aj keby na výstave bola hlava na hlave, niečo sa vám ujde. Veď po toľkých informáciách zo všetkých strán vás okolie nepochybne obdarí komplimentom: „To je ale hlavička!“
                                                       MD
                                                                          
                                                                          
       

    • O Keltoch, Rimanoch a archeológoch v Staromestskej knižnici

      17.06.2022 11:20
                Tretieho mája 2022 deti 4. B navštívili pobočku Staromestskej knižnice na Karadžičovej ulici. Stretli sa s lektorom Bartoszom, ktorý im porozprával príbehy z dávnych čias. Dozvedeli sa, že Kelti prišli na územie dnešnej Bratislavy v 4. storočí pred Kristom. Usadili sa na hradnom kopci. Na našom území zotrvali 400 rokov a zanechali tu kamenné cesty, kanalizáciu a mince biateky. Boli veľmi poverčiví. Dodnes sa zachoval u nás i vo svete zvyk hádzať mince do fontány pre šťastie. Deti si overili svoje vedomosti v keltskom kvíze. Na obrázkoch hádali, aký je na nich predmet. Potomkovia pôvodných Keltov sú dnešní Íri.
                Rimania žili s Keltmi v mieri. Budovali vojenské tábory a boli znamenití vinári. V armáde slúžili 25 rokov. Po Rimanoch ostalo v Bratislave niekoľko pamiatok, napríklad Vodná veža pod Hradom.
                                                                 MD